Dnes je štvrtok, ale podľa ranného mamininho kriku by sa mohlo zdať, že je nedeľa. Pre niekoho môže nedeľu symbolizovať dlhý spánok, ranné rozprávky (to bolo krásne, keď sme ešte boli deťmi...), no pre mňa je to ranný krik mojej maminy. Ja viem, že ona to vôbec nemyslí vážne, ona prosto kričí:-D a dokonca som presvedčená, že to robí strašne rada....:"vstáááááááááááááááááávaj, už je veľa hodín!!!!!!!" Ale pravdu povediac, existuje vôbec ešte niekto okrem mojich rodičov, kto si myslí, že 8hodín ráno, je veľa hodín?!Ale poĎme pekne späť k tomu, čo som chcela pôvodne písať. 5.7. Cyril a Metod, štátny sviatok...to znamená, pekne ta het pracovať celý deň (veď práca šľachtí človeka:-D) a potom večer do kostola. Dnes bolo vonku zamračené a preto sme si šli sadnúť dnu (inak rada sedávam vonku, zdá sa mi, že práveže vonku som bližšie Bohu, človek vidí krásne modré nebo, biele obláčiky, zelená trávička krásne sa vo vánku hojdajúce vetvičky briez....no necíťte sa potom ako v raji!). V nútri je vo všeobecnosti tak temnejšie...ale ako si tam tak sedím, a sledujem okolitých ľudí a zrazu som si uvedomila...niektorí ľudia žiaria. Teda presnejšie ich tváre....krásne, pozitívne, optimisticky...A vtedy som si to uvedomila,...aj ja to chcem! A vstúpila som si do seba a predsavzala si, že odteraz sa budem snažiť myslieť pozitívne a snažiť sa čo najviac "žiariť"...AMEN
5. júl 2007 o 22:58
Páči sa: 0x
Prečítané: 74x
Nedeľná omša...
Začnime pekne od začiatku: Na počiatku bol Boh... síce myslím si, že nikomu nebude vadiť keď to trošku zrýchlim a prejdem rovno na dnešný deň. Dnes je štvrtok 5. 7. 2007 - Cyril a Metod...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)